Ján Miloslav Bahna Narodil sa 8. apríla 1944 v Pukanci v okrese Levice.
Patrí k strednej generácii slovenských architektov, ktorý v práci vždy
aplikoval nové podnety zo svetovej architektúry. Na Vysokej škole
výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave vychoval desiatky mladých
architektov. Patrí medzi zakladajúcich členov Spolku architektov
Slovenska (SAS) a Slovenskej komory architektov. Pôsobil ako
viceprezident SAS pre Bratislavu, od novembra 2008 bol aj prezidentom
SAS.
Vyštudoval architektúru na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v
Bratislave (1967) a v roku 1970 na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU)
v Bratislave u profesorov Jozefa Lacka a Vojtecha Vilhana.
V rokoch 1971 - 1990 pracoval v Štátnom projektovom ústave obchodu
(ŠPUO) v Bratislave, kde vytvoril viaceré významné obchodné stavby. V
rokoch 1971 - 1979 pracoval súčasne v súkromnom ateliéri s profesorom
Vojtechom Vilhanom, svojím bývalým pedagógom. Z tohto obdobia pochádzajú
stavby vládneho salónika v starej budove letiska v Bratislave, jeho
rekonštrukcie a interiéry haly (1973-1974) a interiér Štátnej banky
československej v Žiline (1976-1979).
V roku 1990 začal Ján M. Bahna učiť na VŠVU v Bratislave. Súčasne
založil AA ateliér architektúry. Počas celej svojej architektonickej
tvorby realizoval a rekonštruoval ako autor, respektíve vedúci kolektívu
autorov, vyše 60 objektov, väčšinou v Bratislave.
Povesť priekopníka slovenskej postmoderny si získal v polovici 80. rokov
20. storočia, keď sa zrealizoval jeho projekt Obchodného domu v
bratislavskom Ružinove (1984). Naprojektoval aj Dom odievania na Nám.
SNP v Bratislave (1985) a zrekonštruoval bratislavské objekty obchodný
dom Pionier (1994) a kino Metropol (1996).
Za centrálu Všeobecnej úverovej banky (VÚB) na Mlynských nivách v
Bratislave (1996) získal kolektív autorov z AA ateliéru architektúry v
roku 1997 najvyššie ocenenie v tvorbe slovenských architektov, Cenu
Dušana Jurkoviča.
Ján Miloslav Bahna zrealizoval ešte mnoho ďalších zaujímavých stavieb v
Bratislave, napríklad centrálu Československej obchodnej banky alebo
budovu Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského.
Podieľal sa na rekonštrukciách víl v Horskom parku, rekonštruoval
Univerzitnú knižnicu a Lisztovu záhradu s hudobným pavilónom,
rekonštruoval aj Slovenskú sporiteľňu, Manderlove domy, Lettrichovu
vilu, navrhol nadstavbu VŠVU. Podľa jeho návrhu zrekonštruovali synagógu
v Leviciach.
Ocenenie Bratislavská čučoriedka si úspešný architekt prevzal v roku
2006. V roku 2012 vydal v spoluautorstve knihu Vily nad Bratislavou.